Vodopády sú najmä vo Vysokých Tatrách veľmi častým úkazom. Ich počet sa mení v závislosti od počasia. Po búrkovom lejaku či po dlhodobejšom daždi sa objavujú stružky padajúcej vody na najrozličnejších strmých miestach. Vodopádiky pribúdajú a vodopády mohutnejú aj na jar, keď sa otepľujúce slnečné lúče oprú do snehových polí a ukrajujú zo snehovej prikrývky.
V Tatrách sú na tvorbu vodopádov výborné podmienky, okrem vysokých zrážkových úhrnov napomáha ich vzniku najmä početný výskyt skalných stupňov, ktoré sa tatranským bystrinám stávajú do cesty na púti z pohoria. Skalné stupne sa vyskytujú v troch terénnych pozíciách, a to medzi ľadovcovým kotlom a trógom, na stupňovitom dne trógu alebo v ústi menšej bočnej doliny do hlavnej. V Tatrách sú zastúpené všetky tri prípady a reprezentujú ich krásne vodopády.
Hojne navštevované sú najmä ľahko dostupné Vodopády Studeného potokapod Hrebienkom či vodopád Skok, voľným okom pozorovateľný od Štrbského Plesa. Velický vodopád možno dokonca obdivovať priamo z okna horského hotela. Vodopády sú aj v Západných Tatrách, napríklad Roháčsky vodopád v Roháčskej doline a Šarafiový vodopád, Kmeťov vodopád, nájdeme v Kôprovej doline, dosahuje výšku 80 metrov, čo je najviac aj v rámci celého Slovenska.
| Šarafiový vodopád |
Mohutné prahy pod ľadovcovými kotlami vykrojenými do impozantného amfiteátra okolo Zeleného plesa pretínajú úzke stužky vysokých vodopádov. Cez skalný stupeň pod Medenou kotlinkou sa prepadá Medený vodopád vysoký 17 metrov. Z pohľadu od Chaty pri Zelenom plese vidno napravo od neho Dlhý vodopád. Oba sú príkladmi vodopádov vytvorených na stupni medzi ľadovcovým kotlom a trógom.
![]() |
| Dlhý vodopád |
Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011